Kaštieľ kúpil začiatkom 20 storočia pruský junker gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolfa Poppera. Nový majiteľ dal na svojom území postaviť v rokoch 1910 - 1913 kaštieľ ako poľovnícke sídlo a zriadil pri ňom lesopark o rozlohe vyše 3 ha. Celý priestor bol ohradený. Budova je dvojtraktová a dvojpodlažná, symetrická na stredovú os, orientovaná pozdĺžne v smere východ-západ. Strecha je sedlová. Do parku sa schádzalo drevenými schodmi z terasy. Od roku 1918 prevzala kaštieľ s parkom Akciová spoločnosť pre zúžitkovanie dreva so sídlom vo Viedni. V tomto čase kaštieľ trvale obývali iba lesmajstri. Za ďalšieho majiteľa riaditeľa Oesera /1938-1939/ bol pristavený dom kočiša s kočiarňou a maštale pre chov výberových koní. Pred prvou svetovou vojnou bola pristavená budova lesnej správy oproti parku, v ktorej býval Ing.Rudolf Cisárik spravujúci majetok v rokoch 1933-1951. Vtedy pribudla ku kaštieľu obora v rozlohe asi 20 ha. V tom čase patril už majetok účastninnej spoločnosti Zelehos. V tomto období bol najväčší rozkvet územia. Do kaštieľa sa zaviedol vodovod z Kučákovho lesa a pred kaštieľom postavili malú fontánku. Blízko parku na oščadnickom potoku zriadili mlyn. Smerom k mestu sa tiahli chmeľnice pre čadčiansky pivovar. Potokom sa splavovalo drevo z Tichej doliny, ktoré sa pri vtoku do Kysuce spracovávalo na drevené uhlie. V tesnej blízkosti parku išla cesta, ktorá sa za dlhšieho dažďa strácala v močarine. Park od cesty oddeľovala mohutná topoľová alej, tiahnuca sa až do Čadce. Vyrúbaná bola koncom 1.ČSR. Na zamokrenej lúke juhozápadne od parku bola lesná škôlka, kde sa pestovali topole a vŕby. Do roku 1947 sa spomína ako majiteľ kaštieľa Ing. Petrovský, neskôr vraj konzul v Bolívii, ktorý si v kaštieli zriadil súkromnú obrazáreň. Ďalším majiteľom bola Mlynová účastinná spoločnosť s riaditeľom Zuckermannom. Po znárodnení prevzali správu lesného majetku od Zelehosu štátne lesy a kaštieľ dostala do správy Drevina, n.p. Turany. Všetky budovy boli prerobené na byty. Začiatkom 60-tych rokov bol v dolnej časti parku zriadený autocamping s betónovou tanečnou plochou. V roku 1976 sa kaštieľ dostal do majetku Kysuckej galérie v Čadci.